Rozhovor poskytnutý slovenskému deníku Sme vyšel pod názvem Stížnost le logická
Kto je zodpovedný za túto krízu?
„Hlavne najväčšie politické strany, ktoré sa uzniesli, že sa dostanú k predčasným voľbám opäť pomocou jednorazového ústavného dodatku. Ten kritizovali mnohí experti ako neústavný, pretože ústava sa nemá meniť jednorazovo. I keď je to sťažnosť poslanca, ktorý má svoju vlastnú históriu spochybňovania ústavy, je logické, že sa na to niekto sťažoval.“
Prezident Václav Klaus rozhodnutie ústavného súdu označil za politické a aktivistické. Súhlasíte s ním?
„Nie. Ústavný súd urobil len to, čo mu prináleží. Dostal kvalitne spracovanú sťažnosť, ktorú musí rozhodnúť, a vzal si čas na rozmyslenie, pretože nemôže rozhodnúť zo dňa na deň. Je ironické, že ústavný súd kritizuje práve Klaus, ktorý už niekoľko mesiacov odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a čaká rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti, ktorá ešte vôbec nebola podaná. Klaus by si mal zamiesť pred vlastným prahom.“
Považujete kritiku súdu z úst straníckych lídrov za štandardnú v demokracii?
„Aj keď po schôdzke na Hrade zaznelo, že politici s rozhodnutím súdu nesúhlasia, ale budú ho ctiť, čo je dôležité, prvé reakcie boli zodpovedajúce mladej demokracii. V normálnej demokracii sa rozhodnutia ústavného súdu nespochybňujú.“
Vidíte paralely dnešnej situácie v minulosti?
„Rozhodovanie o Lisabonskej zmluve. Aj tam sa vyskytli stanoviská, že ústavný súd na to nemá kompetencie alebo je využívaný niektorými politikmi účelovo. Pokiaľ ide o zásah do politického procesu, v roku 2000 ústavný súd zrušil volebný zákon, ktorý vtedy pripravili ODS a ČSSD. Porušoval pravidlá pomerného volebného systému. Tiež to vtedy vyvolalo veľmi podobnú zúrivú reakciu. Nakoniec ale prijali novelu a prispôsobili sa.“
Dopadne to tak aj teraz?
„Zdá sa, že riešenie sa rysuje – prijme sa ústavný zákon, ktorý včlení do ústavy trvalé riešenie. To znamená, že Poslanecká snemovňa má možnosť trojpätinovou väčšinou požiadať prezidenta o rozpustenie a vyhlásenie predčasných volieb. To je metóda, ktorá existuje v celej rade iných krajín, napríklad v Poľsku. Je nebezpečenstvo, že to bude opäť napadnuté na ústavnom súde. Nie obsah, ale spôsob prijatia, pretože to chcú celé prijať v priebehu týždňa.“
Ako to, že politici sa dokázali tak rýchlo dohodnúť na riešení?
„Je v tom obsiahnutá starosť jednak o finančné prostriedky, ktoré strany do toho (kampane) investovali, jednak o to, čo by sa stalo, keby boli voľby odložené a nová politická vláda by nemohla včas rozhodnúť rozpočte, o ktorom tá úradnícka podľa nich nemá mandát rozhodovať. Je tam určite verejný záujem. A je tam aj rivalita medzi ústavnými inštitúciami. Politici chcú ústavný súd odkázať do patričných medzí.“
Sme, 3.9.2009